Juraj Kubaliak

Povestné Wikileaks už priniesli záľahu zaujímavých správ zo sveta diplomacie. Množstvo diplomatických depeší jednotlivých krajín sa podarilo zverejniť práve vďaka tejto, pomerne kontroverznej webovej stránke. Kto sa však pozorne venuje jej obsahu, musel ho upútať nesporný fakt. Žiadna z depeší nepochádza zo zdrojov izraelského ministerstva zahraničných vecí. Presnejšie takmer žiadna, pretože 2 sa predsa len podarilo objaviť. Tá prvá je z roku 2011, druhá o 6 rokov neskoršie. Prvá depeša odišla z Izraela do všetkých európskych krajín, kde má tento štát svoje diplomatické zastúpenie. Bola prerokovaná a schválená vládou v rámci operácie Face(tvár) a jej autorom boli izraelské tajné služby Mossad a Šin Bet. Zámerom tejto akcie bolo vyprovokovať mierne protižidovské nálady a čakať na reakciu časti obyvateľstva v jednotlivých krajinách. Po ukončení operácie, ktorá trvala až do roku 2017, nasledovalo vyhodnotenie jej úspešnosti. Podľa novinárskeho zdroja z denníka Haaretz, ktorý má tradične veľmi blízko k izraelským vládnym kruhom, bola celá akcia ohodnotená slovom „excellent-skvelá“( izraelské tajné služby používajú slovné hodnotenie úspešnosti operácií). Resumé v stručnosti znelo : „V Európe, zvlášť v krajinách Taliansko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Nemecko, Estónsko a Rakúsko, sa podarilo aktivizovať fašisticko-nacionalistické hnutia a politické strany, čo rozhodujúcou mierou prispelo ku identifikácii protižidovsky orientovaných politikov a s nimi sympatizujúcich občanov. Následne sa podarilo zhromaždiť spravodajské informácie o jednotlivých predstaviteľoch a členoch týchto zoskupení“. V preklade to znamená, že tým, že boli politici a ich sympatizanti vyprovokavaní spravodajskou službou Izraela cez jej vplyvových agentov k verejným protižidovským vystúpeniam, disponuje dnes židovskyý štát ucelenými informáciami nielen o týchto osobách samotných, ale aj o ich rodinných príslušníkoch, ekonomickom zabezpečení a informáciami o tom, odkiaľ a kým sú financovaní. Podľa už spomínaného novinárskeho zdroja sa dokonca podarilo v krajinách Maďarsko(Jobbik), Taliansko(Liga), Nemecko(AFD) Rakúsko(SPÖ) a Slovensko(ĽSNS), infiltrovať priamo do ich najužšieho vedenia svojich agentov. Aj keď výraz“agent“ nie je celkom presným spravodajským vystihnutím ich postavenia. Ide často o ľudí, ktorí informujú izraelských spravodajských dôstojníkov o aktivitách a zámeroch vedenia v domnení, že odovzdávajú informácie „tradičným“ nepriateľom Izraela, ako sú Irán, Saudská Arábia, Egypt, či Rusko. Izraelská tajná služba proste s nimi hrá veľmi úspešnú spravodajskú hru. Znovu podľa tvrdenia zdroja z denníka Haaretz, sa dokonca podarilo izraelským spravodajcom nasadiť do AFD, Jobbiku a ĽSNS  skutočných agentov priamo do najužšieho vedenia týchto strán. Túto informáciu sa však nepodarilo a zrejme ani nikdy nepodarí potvrdiť, takže k jej pravdivosti je potrebné pristupovať veľmi opatrne, možno až skepticky.

Druhá spomínaná depeša z Wkkileaks sa datuje z januára 2017 a je to smernica, tentokrát vypracovaná už iba službou Šin Bet, podľa ktorej je potrebné pomôcť s finančným zabezpečením(operácia Grant) nemeckých  a talianskych neofašistov. Dôvodom má byť silnejúci politický boj vo vnútri týchto strán a v prípade víťazstva „fašistickejšej časti“, by mohol Izrael prísť o priamy vplyv na politické aktivity týchto subjektov a v budúcnosti by potrebné v budúcnosti vynaložiť značné úsilie a finančné prostriedky, aby sa znovu podarilo získať spravodajský vplyv na ich rozhodovanie.

Takýto postup izraelskej tajnej služby sa ničím nelíši od obdobných aktivít spravodajských aktivít iných krajín kdekoľvek na svete. Pozoruhodný je však rozsah a špičková kvalita operácie, ktorú podľa zdroja z vnútra Šin Bet predstihli iba dve operácie za posledných 40 rokov. Spravodajská hra počas izraelsko-arabskej vojny v roku 1975, na základe ktorej sa podarilo Izraelu presvedčiť falošnými depešami Egypt a Sýriu, aby bombardovali pozície vlastných spojencov-irackú armádu v domnení, že ide o vojská Izraela a tak zabili množstvo irackých vojakov a zničili  Iraku rozhodujúcu časť vojenskej techniky, čo v konečnom dôsledku viedlo k víťazstvu Izraela tejto vojne.

Druhou takouto operáciou bol letecký útok na sýrske jadrové zariadenia v roku 2007, ktorému predchádzalo naverbovanie sýrskeho pilota do izraelských služieb.Ten odovzdal izraelskej strane detailné letecké snímky zariadení a o zvyšok sa už postaralo izraelské vojenské letectvo.

Ak dnes Izrael pokladá vlastnú aktivitu na „oživenie“fašistických a nacistických hnutí v Európe za výsledok brilantnej práce svojich tajných služieb je to presne kvôli tomu, že sa im takto podarilo absolútne obnažiť štruktúru, personálne stotožniť členskú základňu a rovnako značnú časť ich sympatizantov.

Na záver ešte krátka úvaha. Ak sa na Wikileaks objavili spomínané 2 správy, podľa mojich profesionálnych skúseností sa tak udialo preto, že to vyhovovalo Izraelu a v skutočnosti tam boli posunuté na základe rozhodnutia izraelskej vlády tajnými službami. Dôvodov, prečo sa tak udialo je možných niekoľko, ale k ich analýze sa vrátim nabudúce.